Cestovanie,  Gili ostrovy,  Indonézia

Gili Meno – ostrov korytnačiek

Na Gili Air sme mali v pláne zostať tri dni, z ktorých jeden sme využili na návštevu susedného ostrova Gili Meno. Dôvodom boli korytnačky, ktoré žijú v jeho okolí a dajú sa vidieť pri šnorchlovaní.

Opäť public boat

Raňajky sme si dohodli už na siedmu, pretože o ôsmej odchádzala prvá loď na Gili Meno, ktorú sme mali v pláne stihnúť. Viezli sme sa opäť public boat, ktorej cena bola 35 000 IDR/ 2,25 €. Zjavne veľa turistov malo rovnaký nápad ako my, pretože loď bola plná. Po asi 15-tich minútach sme už kotvili na Gili Meno. V prístave sme zistili, že posledná loď naspäť na Gili Air odchádza o 16:30. Mali sme teda celý deň na to, aby sme zahliadli aspoň jednu korytnačku.

gili meno
Takéto domčeky sú najčastejšou formou ubytovania na Gili Meno

Nekonečné hľadanie korytnačiek

Hneď v prístave som si požičala šnorchlovacie vybavenie, ktoré na celý deň stálo 50 000 IDR/3,10 € a zahrňovalo masku, šnorchel aj plutvy. Po tejto malej zastávke sme sa vybrali hľadať vytúžené korytnačky. Vedeli sme, že sa najčastejšie nachádzajú pred Seri rezortom, čo nám potvrdili aj domáci, keď som sa ich pýtala kde môžem vidieť korytnačku.

gili meno
Nádherné pieskové pláže na Gili Meno
gili meno
A smer korytnačky!

Po asi 10 minútach chôdze sme prišli k Seri rezortu, kde sme zhodili veci a odhodlane sa vybrali na „lov“ korytnačiek. S hrôzou som zistila, že mi tečie do okuliarov a pár krát som poriadne vdýchla vodu. Vytočená som teda vyšla z vody a vybrala sa naspäť k požičovni šnorchlovacieho náčinia, kde mi ochotne masku vymenili. Vrátila som sa teda za Maťom, ktorý ma už čakal na brehu s tým, že tam žiadne korytnačky nevidel. Nasadila som si teda novú masku, obula plutvy a s nádejou som sa pustila do hľadania. Odplávala som riadny kus, keď v tom som ju zbadala. Plávala rovno oproti mne a za ňou ďalšia a ešte jedna! Vtedy som si uvedomila, že som si od Maťa zabudla vziať kameru, tak som sa len nechala unášať momentom nadšenia. Plávanie nad korytnačkou je zážitok na celý život! Kým Maťo ku mne doplával a vzala som si kameru, tak boli všetky už preč. Chvíľu som ich ešte hľadala, ale už nepriplávala ani jedna. Vybrala som sa teda k brehu a vtedy som zbadala ďalšiu! Bola ale veľmi rýchla, tak som jej stihla odfotiť iba zadok. 😊

gili meno
Pláže na Gili Meno sú naprosto dokonalé
gili meno
Našla som ju!!! 🙂

Prechádzka po zvyšku ostrova

gili meno
Moje obľúbené hojdačky 🙂

Doplávali sme na breh a keďže sme mali v pláne prejsť si celý ostrov dokola, tak sme pozbierali veci a vydali sa na prieskum. Podľa google mapy sa malo v strede ostrova nachádzať jazero, preto sme zamierili týmto smerom. Jazero sme naozaj našli, avšak bolo veľmi plytké a takmer celé oplotené. Len na jednom mieste bol miesto plotu mostík, ktorý viedol až nad hladinu a dalo sa po ňom poprechádzať. Ďalej sme pokračovali smerom k pobrežiu a takmer ľudoprázdnymi plážami sme sa dostali až k Turtle sanctuary. Je to vlastne záchranná stanica pre korytnačky. V niekoľkých bazénikoch sú korytnačky rôznych veľkostí, ktoré keď dorastú, vypustia ich späť do mora. Starajú sa o ne dobrovoľníci. Do prístavu to bol už iba kúsok, preto sme sa zložili na neďalekej pláži a oddychujúc čakali na odchod lode. Keďže už sa hlásil aj hlad, Maťo neodolal ponuke miestnej predavačky a spokojne chrúmal čerstvý ananás, ktorý mu priamo pred našimi očami očistila. Cena tohto množstva vitamínov bola 20 000 IDR/1,3 €.

gili meno
Pohľad na Lombok
gili meno
Jazero v strede ostrova
gili meno
Korytnačie miminka 🙂
gili meno
Nič prekvapivé, že sme stretli aj varana
gili meno
Čerstvý ananás priamo na pláži

Hororová plavba naspäť na Gili Air

Plavba späť na ostrov Gili Air ale vôbec nebola taká pokojná, ako sme očakávali. Už pri nastupovaní na loď som mala zlé tušenie, keďže kapitán sa smial a kričal „Veď vás ten úsmev prejde“. Za pár minút veruže aj prešiel. Kapitán viedol loď rovno proti vlnám, tie sa o ňu trieštili a voda zalievala bok lode, práve kde sme sedeli. Jednej slečne dokonca zalialo zrkadlovku. Nebolo mi všetko jedno a naozaj som sa začínala báť, či sa náhodou neprevrátime. Nakoniec kapitánov pomocník, ktorý sedel vpredu naňho zakričal, aby už prestal robiť hlúposti, pretože aj jeho na komplet zaliala voda. Posledné minúty našej plavby už boli pokojnejšie. Na loď sme nastupovali suchí, keď sme vystúpili, vyzerali sme akoby sme sa práve vykúpali. Toto bola moja najhoršia plavba loďou v živote.

gili meno
Nastupovali sme na loď suchí, medzitým sme sa ale nevykúpali 🙂
%d blogerom sa páči toto: