Jim thompson
Ázia,  Bangkok,  Thajsko

Návšteva Lumphini parku a domu Jima Thompsona

Návšteva prírody vo veľkomeste – Lumphini park

Druhý deň v Bangkoku sme začali opäť palacinkovými raňajkami u tety, ktorá nás už poznala z predchádzajúceho dňa. Náš plán na tento deň znel: Navštíviť neďaleký Lumphini park a dom Jima Thompsona. Vybrali sme sa teda pešo do Lumphini parku ktorý bol iba kúsok od nášho hotelu, pri zastávke metra Lumphini. Je to veľký, krásny, zelený park, ktorý je plný lavičiek, fontán, jazierok, sôch a živočíchov. Nie je nič neobvyklé, ak stretnete voľne sa prechádzajúceho jaštera (ktorý v mojom laickom ponímaní vyzeral ako varan) alebo v jazere zbadáte korytnačky, prípadne ryby (ktoré boli podľa mňa pirane). Park je veľmi príjemné miesto, kam chodia nielen turisti, ktorí chcú ujsť pred ruchom mesta, ale taktiež športovci, nakoľko tam bolo aj workoutové ihrisko. Dokonca tam boli aj ľudia, ktorí cvičili v tých horúčavách.

jim thompson
Krásny Lumphini park
jim thompson
V pohode sa prechádzal po ceste 🙂
Jim Thompson
V Lumphini parku nájdete aj takéto domčeky, ktoré pripomínajú naše altánky.
jim thompson
V pohode sa prechádzal po ceste 🙂

Dom amerického podnikateľa Jima Thompsona

Keď sa nám už nechcelo prechádzať po zeleni a mali sme dosť prírody, tak sme zamierili k domu Jima Thomsona, ku ktorému sa dá veľmi jednoducho dostať metrom. Vystúpite na zastávke National stadium a prejdete pešo asi 300 m. Vstupné do domu stálo 150 THB na osobu a zahrňovalo aj výklad v angličtine, francúzštine alebo thajčine. Jim Thompson bol americký architekt, ktorý zbohatol na tkaní a predaji hodvábu. Zamiloval si Thajsko a rozhodol sa, že si tam kúpi rezidenciu, ktorá pozostávala zo šiestich klasických domčekov, ktoré sa rozhodol doplniť o západné prvky, ako napríklad mramorové podlahy a schodisko. Vo svojich 61 rokoch sa stratil v džungli a odvtedy ho nikto nevidel. Návšteva tejto pamiatky ma naozaj veľmi zaujala a rozprávanie slečny bolo pútavé a vtipné. Pred samotnou prehliadkou sme sa všetci museli vyzuť a nemohli sme si so sebou vziať ruksaky, kabelky ani žiadne tašky. Tie sme si mohli zamknúť v skrinkách. Po skončení oficiálnej prehliadky, ktorá trvala asi 30 minút, sme sa mohli sami poprechádzať po dvore a prezrieť si všetky domčeky zvonku. V areáli sa taktiež nachádzal obchodík, kde sa dali kúpiť pravé hodvábne výrobky. Pri odchode sme sa zviezli kyvadlovkou (maličký tuk tuk pre 3 osoby) k stanici metra.

DSC_0767
Nástupište BTS
DSC_0769
Naša sprievodkyňa
DSC_0778
Záhrada
Jim thompson
Dom Jima Thompsna

Nemohli sme minúť ani nákupné centrum

V stanici metra nastala zúfalá situácia. Uvedomili sme si, že už sa vlastne nemáme kam ísť pozrieť, pretože všetko čo sme si naplánovali, sme už navštívili. Nechceli sme vidieť už žiadne chrámy, pretože sme ich mali viac ako dosť. Táto situácia vyústila až do hádky. Maťo mi totiž začal vyčítať aby som niečo vymyslela, pretože do Bangkoku som chcela ísť ja a nie on a ja som bola zúfalá, pretože mal pravdu a ja som netušila kam by sme mohli ešte ísť. Po pol hodine, kedy sme každý stáli na opačnom konci haly a ignorovali sa, sme usúdili, že sa v cudzom meste nebudeme hádať a niečo vymyslíme. Vybrali sme sa teda navštíviť známy nákupák Terminal 21. Dostali sme sa k nemu metrom a vystupovali sme v stanici Sukhumvit. Toto nákupné centrum zaujme hneď ako do neho vstúpite, je totiž dizajnované ako letisko. Eskalátory sú značené ako prílety a odlety, každé poschodie má svoj vlastný dizajn (napríklad na poschodí Londýn je anglická móda, atď.). Je veľmi zaujímavé sa do niečoho takého pozrieť.

DSC_0831
Perfektné šejky
DSC_0829
Tokio poschodie 🙂
DSC_0828
Nákupné centrum Terminal 21

Aj s Thajcami sme sa skamarátili

Keď sme sa vrátili naspäť do hotelu, rozhodli sme sa využiť hotelový bazén, ktorý mal ale veľmi studenú vodu. Po malej chvíľke sa do bazénu pridali mladí Thajci, ktorí už zjavne mali čo-to vypité, pretože sa s nami veľmi oduševnene bavili, ponúkali nás pivom a chrumkami s príchuťou kreviet. Boli ale veľmi milí a priateľskí. Zásoby si nosili v igelitke z neďalekého obchodu. Pri bazéne sa ale nesmelo piť ani jesť a tak podplatili čašníka, ktorý sa potom tváril, že nič nevidí. Po hodine nás už prestalo baviť sa máčať v bazéne, tak sme zišli naspäť do izby, kde sme obaja začali googliť čo budeme robiť ďalší deň. Po úmornom hľadaní, sme prišli k záveru, že sa pôjdeme pozrieť do starobylého mestečka Ayutthaya, vzdialeného 80 km od Bangkoku.

 

%d blogerom sa páči toto: