Ázia,  Phi Phi Island,  Thajsko

Ostrov Koh Phi Phi Don a stratené kľúče od izby

676b2-dsc_0408

Koh Lanta bol veľmi príjemný a pokojný ostrov, ale nastal čas, aby sme sa presunuli ďalej. Na recepcii hotelu sme si kúpili lístok na trajekt na Phi Phi Islands spolu s odvozom do prístavu. Plavba z Koh Lanty na ostrovy Phi Phi trvala cca 2 hodiny. 

 Hľadanie ubytovania na ostrove Phi Phi Don 
Phi Phi Don
Prístav na Phi Phi Island

     

Pôvodne sme si na Phi Phi bookli ubytovanie, ale po prečítaní niekoľkých článkov sme sa ho rozhodli zrušiť.Čiastočne sme urobili dobre a čiastočne nie. Hneď ako sme vystúpili z lode, tak sme v prístave zbadali stánok (alebo “cestovku”), kde ponúkali ubytovanie na celom ostrove. To, že sme si ubytovanie nebookli cez internet bolo dobré v tom, že na mieste bola cena asi o polovicu nižšia ako na bookingu. Zlá správa bola, že keďže sme prišli v priebehu hlavnej sezóny, tak všetky obstojné ubytká boli plné. V tom ma chytila mierna panika. Pán v stánku sa nám snažil niečo nájsť, ale bolo to extrémne náročné. Vždy keď nám niečo našiel, tak som behala s telefónom za roh, pretože tam som chytala wifi z reštiky, kde sme predtým jedli a kontrolovala som na tripadvisore recenzie. Nemali sme žiadne extrémne požiadavky, ale všetko čo bolo relatívne lacné a nevyzeralo polorozpadnuté, bolo obsadené. Začínala som prepadať zúfalstvu, že budeme spať vonku. Po asi hodine behania, vyberania a domorodcových telefonátov do všetkých možných ubytiek, sme našli Phi Phi View point Resort, ktoré sa nám zdalo obstojné a stálo 1000 THB na noc pre oboch. Domorodec nám ponúkol, že ak sa nám tam nebude páčiť, tak máme prísť naspäť a pokúsi sa nám nájsť niečo iné. Zaplatili sme teda na jednu noc a s “taxíkom” v podobe mladého chalana, ktorý nám viezol batožinu na vozíku, sme sa vybrali do ubytovania. 

Ubytovanie v Phi Phi view point Resort

Zdesenie nastalo hneď ako sme otvorili dvere izby. Chybou bolo, že sme si vybrali ubytovanie v “hoteli” a nie v bungalowe. Zvolili sme si tak kvôli šetreniu peňazí. Izba bola zariadená len veľmi jednoducho, bez skrine, iba s malou komodou, kam sa nedalo uložiť žiadne oblečenie. V kúpeľni trónila na strope jašterica. Pri predstave, že tam máme  zostať tri dni sa mi zdvíhal žalúdok. Vyrazili sme teda znovu do prístavu a chceli sme po domorodcovi, aby nám teda našiel niečo iné. On so zúfalým pohľadom začal obvolávať a zisťovať. Po asi 20 minútach nám oznámil skvelú správu, od ďalšieho dňa sa uvoľní Chongkhao, ktorý sme si ešte doma vybrali ako potencionálne ubytovanie. Okamžite sme súhlasili, že sa hneď ráno presťahujeme a zaplatili sme za zvyšok pobytu. Domorodec nám dal dokonca zvýhodnenú cenu, 1000 TBH na noc. Spokojní sme teda odišli naspäť do Phi Phi view point Resort, kde sme okamžite využili bazén, ktorý bol super. Na recepcii nám dali uteráky, ktoré boli určené k bazénu. 

Párty ostrov Phi Phi Don       

DSC_0423
Mojito bucket

Zvyšok dňa sme ale nechceli drepieť na izbe, tak sme vydali na prieskum ostrova v okolí prístavu. Nezabralo to veľa času, táto časť ostrova je skutočne malinká. Prešli sme si uličky, našli ďalších predajcov zájazdov a pozisťovali si ceny na výlety, ktoré sme chceli absolvovať. Večer sme sa rozhodli, že si trošku užijeme tento party ostrov. Preslávené sú tu tzv. Buckets, čo je drink namiešaný v malom umelo hmotnom kýbliku. Každý sme si kúpili vlastný kýblik s mojitom, ktoré miešali tak, že prevrátili fľašu a liali, žiadne odmerky nepoužívali. Pomaly sme sa presunuli k pláži, kde bola fire show a plážová párty v plnom prúde. Je veľmi smutné ako ostrov turisti, ale aj domáci, znečisťujú. Všade boli pohádzané plastové fľašky, kýbliky, slamky.

 

 

 

 

 Stratené kľúče od izby? Nič nezvyčajné         

24c46-dsc_0420

Do Phi Phi view point Resort sme sa vrátili mierne pripití. Na recepciu sme si šli vyzdvihnúť kľúč od izby, ktorý sme si tam pri odchode odložili (podľa recepčnej to malo byť bezpečnejšie). Na naše prekvapenie sme zistili, že kľúč tam nie je. V tom momente som vytriezvela. Recepčný sa tváril zmätene a ysvetľoval, že si ho vyzdvihla nejaká blonďavá slečna. Na otázku, či dajú kľúč od izby každému, kto si ho vypýta, recepčný iba kŕčovito a nemo zostal stáť. To som bola už ale veľmi vytočená a začala som kričať po recepčnom, nech veľmi rýchlo kľúč nájde. V izbe sme totiž mali okrem vecí na oblečenie, aj foťák a tablet. Čo ma ale už úplne dorazilo bolo, keď na recepciu prišli opití Nemci, ktorých kľúč tak isto zmizol. Všetci sa začali navzájomprekrikovať a dohadovať, zúfalý recepčný sa niekam stratil a celý bledý sa po asi 10 minútach vrátil s nejakým kľúčom, ktorý mi podal. Vyletela som smerom k našej izbe, keď zrazu po mne začali Nemci zjapať, že mám ich kľúč. To, ako som si neskôr všimla, bola pravda. Nasledovala ďalšia hádka a ďalší krik. Jeden z mladých, opitých Nemcov si rozrezal nohu o rozbité sklo. Tá mu dosť nepekne krvácala, čo ešte vystupňovalo napätú atmosféru. Recepčný sa zasa stratil a za ďalších pár minút prišiel s obrovským zväzkom náhradných kľúčov. Odomkol nám izbu, dal kartičku do zásuvky pre elektriku a spýtal sa či nič nechýba. Našťastie všetko bolo na svojom mieste. Nechal nám nejaké kľúče, ktoré ale nepatrili k našej izbe a odišiel. Nemci sa s ním ešte chvíľu dohadovali. Po asi pol hodine, recepčný prišiel znovu a priniesol nám už správne kľúče a vzal si tie, ktoré tam predtým nechal. Ako dopadli Nemci neviem, viac sme ich už nepočuli a ani sme ich nestretli. 

 

 

%d blogerom sa páči toto: