Ázia,  Indonézia,  Lombok

Pláže na juhu ostrova Lombok a prvý krát na surfe

Kuta beach

Veľmi dlho sme váhali nad tým, či navštívime pláže na juhu ostrova Lombok. Od nášho ubytovania v Senggigi bola táto časť ostrova vzdialená vyše hodiny jazdy skútrom. Nakoniec sme sa ale rozhodli, že to skúsime a bolo to veľmi dobré rozhodnutie.

Cesta cez hlavné mesto Mataram

Hneď po raňajkách sme sadli na náš skúter a zadali do navigácie Kuta Beach Lombok. Cesta mala trvať hodinu a 15 minút a vrásky nám trošku robil prejazd cez hlavné mesto Mataram. Po predchádzajúcom dni sme už mali trošku skúsenosti s jazdou na skútri. Skútre sú v tejto krajine naozaj všade. Turistov si ale nemôžte pomýliť – dvaja na motorke, obaja majú prilbu, jeden riadi a druhý drží v ruke telefón s navigáciou. Prišli sme až k rýchlostnej ceste, valili sme si to 70 km/h keď zrazu na nás máva policajt. Mne hneď napadlo, že bude treba úplatok, Maťo sa tešil, že svoj medzinárodný vodičák aspoň využije. Zastavili sme teda pri policajtovi a ten sa s úsmevom na tvári začal s nami rozprávať. Celý rozhovor vyzeral asi takto:

P: Hello, where are you going? To Kuta Beach?

M: Yeah.

P: Oh, so, continue stright, follow road signs, drive slowly and enjoy the view.

M: Thank you.

P: No problem, if you have problems, I´m sitting there. (a ukázal na búdku cez cestu)

Kuta Beach

cof
Kuta Mandalika

Pomaly sme sme teda pokračovali ku Kuta Beach. K pláži sme dorazili asi o pol hodinu. Našim domácim sme boli upozornení, aby sme za parkovanie skútra vždy zaplatili, pretože inak nám ho môžu poškodiť. Zaparkovali sme teda pri iných skútroch a hneď k nám aj pribehol domáci, že chce 5000 IDR/0,3 € za parking. Mali sme v drobnom iba 2000 IDR/0,13€, ale to mu stačilo.  Keď sme vstúpili na pláž, vôbec nás neprekvapilo, že tam takmer nikto nebol. Piesok pripomínal polystyrénové guličky. Zhodili sme teda veci a utekali do mora, ktoré bolo plytké a nádherne teplé.

DCIM105GOPRO
Piesok na Kuta Beach sa podobá na polystyrénové guličky
IMG_20170916_114500
Kuta Beach

Na pláž sa pomaly začali prikrádať opice, ktoré obývali neďaleký lesík. Keďže v Indonézii sú opice ozaj drzé, tak sa začali pomaly presúvať k nám a dožadovali sa nejakého jedla. Mladí Francúzi, sediaci vedľa nás, ich začali kŕmiť až začali byť až príliš dotieravé. Našťastie ich domáci, ktorí sedeli neďaleko, odohnali palicami. Maťovi prišlo náramné vtipné dobiedzajúce opice pozorovať a fotiť, až nám jedna z nich znenazdania uchmatla fľašu s vodou. Len chvíľku jej trvalo, kým prišla na to, ako sa dostať k jej obsahu – jednoducho zubami urobila vo fľaši dierku. Nakoľko opice neznášam, tak som sa naštvaná/vyplašená rýchlo postavila a od strachu, že nám ukradnú niečo cennejšie, schmatla veci a zamierila ku skútru. Maťo ma pobavene nasledoval.

cof
Drzé opice

Mawun Beach

IMG_20170916_132423
Mawun Beach

Sadli sme teda na skúter a pokračovali sme na našu ďalšiu zastávku – Mawun Beach. Cesta tam trvala asi 20 minút. Premávka nebola takmer žiadna, a tak sme sa v kľude mohli zastaviť a pozorovať dych berúce výhľady. Za parkovné sme platili 10 000 IDR/ 0,6 €. Piesok na Mawun Beach sa veľmi líšil od piesku na Kuta Beach. Bol veľmi jemný a biely. Po chvíľke vyvaľovania na pláži sa k nám pridali miestne deti, ktoré predávali náramky. Sadli si vedľa nás a neustále sa snažili nám niečo predať aj napriek tomu, že sme im vraveli, že nemáme záujem. Po chvíľke nás to už prestalo baviť a radšej sme sa presunuli do tieňa neďalekého stromu, deti si tak museli nájsť inú obeť. Keďže sme sa chceli pozrieť ešte na jednu pláž, tak sme po cca hodine a pol zdvihli kotvy, sadli na skúter a odfrčali smerom na Selong Belanak Beach.

sdr
Deti obchodníci
cof
Mawun Beach
cof
Dych berúci výhľad cestou na Selong Belanak Beach

Tampah Beach

IMG_20170916_142256
Prázdna Tampah Beach

Cesta z Mawun Beach na Selong Belanak Beach trvala asi 20 minút. Cesty boli opäť prázdne a perfektne upravené. Ako sme mierili s našej destinácií, všimla som si ceduľku s nápisom Tampah Beach. Rozhodli sme sa teda, že sa tam aspoň pozrieme. Potrebovali sme sa na ceste otočiť a ísť kúsok nazad, nakoľko sme prešvihli odbočku. Maťo to trošku nezvládol a obaja aj so skútrom sme skončili na zemi. V tom momente k nám pribehli deti sediace neďaleko, zdvíhali nám skúter, zdvíhali nás, pýtali sa či je všetko v poriadku a nemajú zavolať nejakú pomoc. Keďže Maťo mal iba odretú nohu a mne nebolo vôbec nič, tak sme im poďakovali za pomoc a odišli sme k Tampah beach. Pred samotnou plážou bola rampa a vyberali parkovné 10 000 IDR/ 0,6 €. Maťo zastavil pred rampou, kontroloval skúter, seba a prípadné škody a ja som sa peši vybrala obzrieť si pláž. Už klasicky ma neprekvapilo ako málo ľudí na nej je. Piesok bol naprosto dokonalý, biely, jediný problém bol, že tam nebol absolútne žiadny tieň. Musím ale povedať, že táto pláž mi prišla najkrajšia zo všetkých, ktoré som na Lomboku videla. Nezostali sme však na nej, ale sa vybrali ďalej.

Selong Belanak Beach a prvýkrát na surfe

cof
Vlny na Selong Belanak Beach sú vhodné pre začínajúcich surfistov

Po chvíľke sme dorazili na Selong Belanak Beach, zaplatili parkovné 10 000 IDR/ 0,6 € a odparkovali sme skúter do zástupu ostatných skútrov. Táto pláž už bola úplne iná ako všetky ostatné – kopa stánkov, požičovní surfov a hlavne veľa ľudí.

cof
Selong Belanak Beach

Hlavný dôvod, prečo sme chceli navštíviť túto pláž bol surfing. Po chvíľke vyberania sme sa rozhodli pre jednu surferskú školu. Keďže som na surfe nikdy nestála a dokonca ho ani nikdy nedržala v ruke, chcela som aj inštruktora. Dohodli sme sa na cene 200 000 IDR/ 13 € s tým, že ma to inštruktor naučí a keď bude mať pocit, že už to viem, môžem mať surf požičaný dokedy budem chcieť.  Obliekla som si teda tričko (pokiaľ nechcete mať odreté brucho, naozaj odporúčam si nejaké vziať) a dali sme sa do výcviku. Najskôr mi inštruktor vysvetľoval na súši čo mám vlastne robiť, potom sme šli do vĺn. Musím ale povedať, že to nie je ťažké, pripomínalo mi to snowboarding, len vo vode :). Nevedela som odhadnúť kedy je správny čas na to aby som sa postavila, inštruktor ma vždy potlačil a zakričal kedy sa mám postaviť. Bol to naozaj super pocit, keď som prvýkrát prišla až k brehu bez toho aby som cestou spadla. Inštruktor sa ma medzičasom pýtal odkiaľ sme prišli a keď som mu povedala, že Senggigi a ešte, že sme prišli na skútri, iba obdivne krútil hlavou. Po dvoch hodinách na mňa Maťo kričal z brehu, že už musíme ísť aby sme sa za svetla dostali aspoň cez Mataram.

juhu ostrova lombok
Čím väčší surf, tým lepšie
sdr
Cestou do Senggigi sme stretli niekoľko indonéskych svadieb
%d blogerom sa páči toto: