Ázia,  Indonézia,  Lombok

Presun na menej turistický ostrov Lombok

Ak mešká lietadlo na Lombok, je to normálne

Po návšteve Kuala Lumpur sme sa rozhodli, že ako prvý indonézsky ostrov navštívime Lombok. Mali sme kúpené jednosmerné letenky od najznámejšej ázijskej nízkonákladovky Air Asia za 50 € na osobu. Bohužiaľ sme na letisku museli nedobrovoľne stráviť  o hodinu a pol viac času, pretože nám bolo oznámené meškanie lietadla. Nakoniec sme ale šťastlivo odleteli a po 3 hodinách sme pristávali v exotike.

Odvoz do nášho ubytovania White Rose guesthouse sme mali zabezpečený dopredu a stál nás oboch 200 000 IDR/ 12,5 €. Na letisku v KL som ešte stihla do ubytovania poslať email, že máme meškanie, tak aby na nás zbytočne dlho nečakali. Majiteľka nám potom vravela, že sme mali šťastie, že lietadlo meškalo iba tak krátko, že bežne zvyknú mať meškanie aj 3-5 hodín.

Hľadanie zmenárne

Keďže sme mali vymenených iba pár eur za indonézske rupie, tak sme sa po raňajkách vybrali hľadať zmenáreň. Domáci nám poradil, že najbližšia zmenáreň je až v mestečku Senggigi. Na našu otázku, či tam dôjdeme pešo, nám so smiechom odpovedal „If you have power“. Vybrali sme sa teda odhodlane po vlastných. Po tom ako sme kráčali už dobrých 40 minút a žiadna zmenáreň na obzore nebola, sme to vzdali. Stopli sme si miestnu dopravu (polorozpadnutý pick up, ktorý má striešku a v tom „nákladnom priestore“ dve lavičky) a s vodičom sme sa dohodli, že nás za 20 000 IDR/1,3€ odvezie do zmenárne a naspäť do guesthousu.

menej turistický lombok
Takto približne vyzerá miestna doprava – fotka požičaná z googlu

Blízke pláže Senggigi beach a Nipah beach

mde
Náš skvelý skútrik

Hneď ako sme sa vrátili, sme si priamo v guesthouse požičali skúter, ktorý nás stál 75 000 IDR/ 5€ na deň. Na naše prekvapenie sme dostali úplne nový, ktorý mal najazdených asi 200 km. V Indonézii je to so skútrom podobné ako v Thajsku. Jazdí sa po ľavej strane a keď sa obieha, tak sa trúbi, aby vám obiehaný náhodou nevbehol do cesty. Lombok bol ideálny na zvyknutie si na tento druh presunu- pomerne riedka doprava, nie tak šialení vodiči a nové asfaltové cesty. Vybrali sme sa teda po východnom pobreží obzrieť si nejaké pláže. Kúsok od mestečka Senggigi sme narazili na pláž, ktorá nesie rovnaký názov – Senggigi beach. Táto pláž nás veľmi neoslovila a ani sme na nej nestrávili veľa času.

cof
Senggigi beach a prvý dotyk s morom

Podľa odporúčania domáceho, sme zamierili na Nipah beach, ktorá mala krajší piesok a celkovo bola príjemnejšia. Na chvíľu sme sa zložili, namočili sa v mori a ja som nevynechala hojdačku :). Obe pláže boli takmer prázdne.  Pôvodne sme celý deň chceli stráviť pri mori, ale keďže nás ani jedna z pláží  nenadchla, tak sme sa zhodli, že pôjdeme ešte pohľadať vodopád.

cof
Hojdačka na Nipah beach
cof
Nipah beach
menej turistický lombok
Cestou sa nám naskytli takéto krásne výhľady
cof
Výhľad na Nipah beach

Tiu Teja waterfall

Vodopád sme mali na pláne až na druhý deň, ale keďže sme mali ešte dosť času, tak sme sa rozhodli to využiť. Zapli sme navigáciu a najznámejší vodopád Tiu Kelep bol vzdialený hodinu a 45 minút. Sledovali sme navigáciu a aj ceduľky nad cestou, ktoré ukazovali smer waterfall. Keďže sme sa podľa offline mapy trošku zamotali, tak sme dôverovali nápisu a šípke. Nakoniec sme smerovali k vodopádu Tiu Teja. Trošku nás zmiatol veľký billboard, na ktorom sa písalo, že k vodopádu môžete ísť iba so sprievodcom. Hneď sa pri nás zastavil domáci, ktorý sa nám snažil nahovoriť, že potrebujeme sprievodcu, ktorý sa tam vyzná, pretože sami tam nedôjdeme. Poďakovali sme mu, sadli naspäť na skúter a pokračovali čo najbližšie k vodopádu. Zišli sme strmý kopec k chatrčiam, kde bývala jedna rodina. Mali síce mini obchodík, ale tvárili sa, že turistu tu v živote nevideli. Jeden domáci k nám pribehol, ukázal nám, kde si máme odparkovať skúter a ukázal cestu k vodopádu. Kráčali sme prašnou cestou, vedľa ktorej boli vysadené banánovníky. Domáci práve zbierali banány a keď si nás všimli, usmievali sa a kývali nám. Čudovali sme sa, ako po kamenistej ceste, plnej výmoľov, dokážu jazdiť na skútroch s plnými košmi banánov. Niekedy som mala pocit, že sa s tou motorkou už narodili. Išli sme asi 20 minút kým sme neuvideli nápis Welcome to Tiu Teja. K samotnému vodopádu to z tohto miesta bolo asi 10 minút cesty dolu kopcom po schodoch. Pri predstave, že to budem musieť vyjsť naspäť mi zostávalo nevoľno. Už z diaľky sme počuli šum vodopádu a po chvíľke sme ho aj uvideli. Bol naozaj nádherný a iba pre nás, keďže sme tam boli úplne sami. Voda ale bola doslova ľadová. Strávili sme tam asi pol hodinu keď sme si uvedomili, že nás čaká ešte dlhá cesta naspäť a podľa možností by sme radi prešli čo najdlhšiu cestu ešte za svetla. Prišli sme k nášmu skútru a keďže pôvodne od nás nikto za parking nič nepýtal, tak sme sa rozhodli, že si niečo kúpime v tom ich mini obchode. Keď sme už boli na odchode, tak zrazu od nás domáca začala pýtať peniaze za parkovanie. Mali sme z toho zmiešané pocity, ale keďže to bolo iba pár centov, tak bez slova sme jej zaplatili a vydali sa naspäť do guesthousu.

oznor
Vodopád sme videli už v diaľke
DCIM105GOPRO
A takýto nádherný pohľad sa nám naskytol zblízka
sdr
Takýto výraz som mala keď som to vyšliapala naspäť 🙂

Neskutočné západy slnka

cof
Nádherné západy slnka

Cestou naspäť sme si urobili zopár prestávok na vyhliadkach a keďže slnko začínalo zapadať, bol to krásny pohľad. Zastavili sme sa aj na Nipah beach, kde som si z hojdačky pozrela západ slnka. Boli sme už hladní ako vlci, tak sme sa v najbližšom warungu zastavili na večeru. Veľa sme nerozmýšľali a objednali sme si naše prvé indonézske jedlo – Nasi goreng (pražená ryža). Vtedy sme ešte netušili, že to bude najlepší Nasi goreng aký budeme v Indonézii jesť. 

cof
Západ slnka
sdr
Na hojdačke pri západe slnka
cof
Odvážlivec sa aj okúpal 🙂
IMG_20170916_194509.jpg
Perfektné indonézske Nasi goreng

 

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

%d blogerom sa páči toto: