Ázia,  Cestovanie,  Ho Chi Minh City,  Vietnam

Po stopách vietnamskej vojny

Ak niekedy navštívite Ho Chi Minh city, určite by ste si nemali nechať ujsť miesta, ktoré sa spájajú s vietnamskou vojnou. Ja som nikdy nemala v obľube dejepis, doslova som ho nenávidela. O vietnamskej vojne som vedela asi toľko, že kedysi nejaká bola. Cestovanie nás ale učí aj spoznávanie dejín, nech sú akékoľvek. Na vlastné oči videla, čo všetko spôsobila vietnamská vojna a zanechalo to vo mne hlboké stopy.

Pre tých, čo veľa nevedia o Vietnamskej vojne, som Maťa poprosila napísať pár viet (viac informácii nájdete napr. tu). Vojna trvala od roku 1964 do roku 1975 a bojovali v nej proti sebe 2 štáty – komunistický Severný Vietnam vedený Ho Chi Minh-om a pro-americky orientovaný Južný Vietnam. Ho Chi Minh chcel oba štáty spojiť a vytvoriť komunistickú republiku (podporovaný Čínou a ZSSR). Mnoho prívržencov mal aj v južnom Vietname, títo viedli už pred vypuknutím vojny partizánsky boj proti vláde v Saigone a nazývali sa Vietkong. Dá sa povedať, že keby sa do vojny výraznejšie nezamiešali Američania (so zámienkou boja proti komunizmu), vojna by skončila rýchlo a Ho Chi Minh by vytvoril zjednotený komunistický Vietnam. Takto sa k rovnakému výsledku Vietnamci dostali po vyše 10 rokoch bojov a stratách cca 3,5 milióna vojakov a civilistov. Ďalších vyše 600 tisíc bolo zranených. Američanov vojna stála cca 60 tisíc mŕtvych a 150 tisíc zranených. Priame peňažné náklady USA sa odhadujú na cca 139 miliárd dolárov, ďalšie desiatky miliárd stála starostlivosť o veteránov. Pri výlete do Cu Chi sa nás náš vietnamský sprievodca opýtal, kto vyhral vietnamskú vojnu. Odpovedali sme „Severný Vietnam“. Jeho reakcia nás prekvapila a donútila sa zamyslieť. Mal pravdu – „Nevyhral nikto, všetci boli porazení„.

Múzeum vietnamskej vojny

Do tohto múzea sme pôvodne nechceli ísť. Videli sme cez plot bojovú techniku a mysleli si, že to je všetko, čo v múzeu budeme vidieť. Ako veľmi sme sa vtedy mýlili. Nakoniec sme si povedali, že keď sme už tu, tak sa do múzea pôjdeme pozrieť. A dobre sme spravili. Toto múzeum by som odporučila vidieť každému. Aby si každý prezrel, čo túžba po moci a po cudzom území napáchala. Dodnes ma mrazí pri spomienke na to, čo som v tom múzeu videla. A po pravde neviem či je horšie toto alebo holokaust.

Prehliadka múzea začína kópiou americkej deklarácie nezávislosti, kde sa okrem iného píše, že všetci ľudia sú si rovní (aké komické, keď Vietnamcov označovali ako podradnú rasu). V múzeu sú vyobrazené hlavne fotky z čias vojny a k nim popis čo zachytávajú a čo sa na tom mieste dialo.

Muzeum vietnamskej vojny
Kúsok z múzea

Za najdepresívnejšiu časť múzea považujem časť „Agent orange“. Agent orange je kódové označenie používané americkou armádou pre zmes dvoch herbicídov, ktoré sa používali ako chemická zbraň. Ľudia zasiahnutí týmto jedom (obsahujúcom dioxíny) a hlavne ich potomkovia, majú dodnes zdravotné následky. Majú tam zverejnený list, ktorý posielalo vietnamské dievča bývalému prezidentovi Obamovi. V liste mu píše, že je už ôsmou generáciou zdravotne postihnutých ľudí zasiahnutých Agentom orange. Chcela mu pripomenúť, že aj keď táto vojna už dávno skončila, tak oni stále pociťujú jej následky. Chcela, aby sa nezabudlo na to, čo táto chemická zbraň spôsobila. V múzeu je možné stretnúť ľudí, ktorí sú vplyvom tejto látky od narodenia zdravotne postihnutí. Predávajú svoje umelecké výrobky, aby mali na živobytie. Vidieť na vozíku človeka, ktorý ma zakrpatené končatiny je veru smutný pohľad. V uliciach Ho Chi Minh sme stretli žobrajúcu ženu s malým bábätkom, ktoré malo vplyvom genetickej poruchy zdeformovanú hlavu. Bolo to asi to najsmutnejšie, čo som vo Vietname videla a musím priznať, že sa mi do očí tisli slzy.

Múzeum má aj vonkajšiu časť expozície, kde si môžete prezrieť nielen ťažkú bojovú techniku (tanky, lietadlá), ale aj rôzne klietky, mučiace nástroje a napríklad aj gilotínu, na ktorej síce nebola krv, ale bolo vidieť, že bola používaná.

muzeum vietnamskej vojny
V takýchto klietkach Američania väznili Vietnamcov
muzeum vietnamskej vojny
Ťažká vojenská technika

Cu Chi tunely

Ďalšie miesto, ktoré je úzko späté s vietnamskou vojnou. Cu Chi je sústava tunelov, ktoré sa nachádzajú asi 70 km od Saigonu. V týchto tuneloch sa schovávali príslušníci Vietkongu. V tuneloch bolo všetko – nemocnice, kuchyne, spálne, WC, sklady zbraní,… Do tunelov sa môžete vybrať aj sami, ale osobne odporúčam aby ste tam šli s tour alebo minimálne so sprievodcom. Keby nemáme sprievodcu, tak nám táto návšteva v podstate nič nedá. Výlet do Cu Chi tunelov spolu s návštevou múzea vojny patril k našim najsilnejším zážitkom z Vietnamu.

V Saigone je jediná cestovka, ktorá robí výlety do Cu Chi tunelov a tou je Kim Travel. My sme sa nechali odradiť negatívnymi recenziami na Googli a bookli si tour s Viet journey. Keď nás ráno prišli vyzdvihnúť k hotelu, tak po nás prišiel Kim Travel. Takže ak chcete ušetriť pár eur, bookujte priamo u Kim.

Veľmi vtipné bolo, že sa nás v autobuse zišlo asi 7 Slovákov. My dvaja s Maťom a partička piatich kamošov. Bolo to celkom fajn, pretože ak niekto niečomu z výkladu nerozumel, tak mu to ostatní preložili.

Prvou zastávkou bola továreň, v ktorej pracujú ľudia zdravotne postihnutí vplyvom vojny. Vyrábajú nádherné obrazy z vaječných škrupín. Môžete si ich aj kúpiť, ale tie ceny mali astronomické. Radšej sme im dobrovoľnou čiastkou prispeli.

Cu Chi tunely
Ľudia postihnutí agentom orange majú svoje dielničky

Po asi dvadsiatich minútach sme dorazili na miesto činu. Náš sprievodca Eaton bol perfektný. Všetko nám skvelo vysvetlil, názorne ukázal. Vysvetlil nám ako prebiehal život v tuneloch, že často bojovali proti sebe aj rodiny, že ak niekto nechcel ísť do vojny, tak mu proste zoťali hlavu (tá gilotína v múzeu vojny) a veľa ďalších pikošiek. Ukázal nám ako si vyrábali Vietnamci pasce pre Američanov, ako si vyrábali zbrane.

Mali sme možnosť si za poplatok zastrieľať zo zbraní. Poviem vám, nikdy som si nemyslela, že zbrane robia taký hukot. Na konci celej prehliadky sme sa mohli prejsť reálnym Cu Chi tunelom. Nebol to originálny tunel, v akom pobývali Vietnamci počas vojny, je upravený pre turistov. Je zväčšený aby sa tam vošiel každý, osvetlený, vetraný a každých 20 metrov je núdzový východ. Pobyt v tom tuneli je otrasný zážitok. Bolo nás v skupine 16, niektorí nevošli do tunelu vôbec a väčšina to vzdala po prvých 20 tich metroch. Celý tunel mal 100 metrov a zvládli sme ho prejsť dvaja – jeden Angličan a ja. No po pravde som bola nesmierne rada keď som odtiaľ vyšla.

Cu Chi tunely
Tento tank bol „free to use“
Cu Chi tunely
Eaton nám ukazoval ako sa Vietnamci skrývali v tuneloch
Cu Chi tunely
Jedna z pascí
Cu Chi tunely
Ochutnali sme aj tapioku. S cukrom a orechami chutila dobre 🙂

 

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

%d blogerom sa páči toto: